Ja som to pokazila?

My, maminy, rady stanovujeme pravidlá (toto je možno následok toho, že prvá týždne-mesiace s dieťaťom sú chaotické, a preto nám dobre padne stabilita). Je dobré vedieť, že dieťa papá každé 3 hodiny, že čo s ním treba robiť ak sa zobudí a ak ho niečo bolí. Toto všetko nám, aj jemu dáva pocit bezpečia. Niekedy však nie sme dosť pružné, nevieme prijať priebeh zmeny. Pozrime sa na niekoľko oblastí, ktoré môžu vyrušiť kľud rodiny!

V rodine, kde je malé dieťa je iba jeden istý bod: zmena A zvykne byť väčšinou našou chybou, pretože sme si zvykli na istý stav v súvislosti s dieťaťom a keď sa niečo začne meniť, tak sa zľakneme. Často počujem takéto veci, že: „ Doteraz spal dobre, na prsiach zaspal za 5 minút a teraz nechce zaspať.”

1. Prerezávanie zúbkov: Jednému dieťaťu sa prerezávajú zúbky tak, a druhému onak. Niektoré deti dokáže prerezávanie prvých zúbkov veľmi vyčerpať. Až natoľko, že počas 2-3 mesiacov sa zobúdza v noci kvôli bolesti, a potom si ostatné zúbky už ani nevšimneme. Sú deti u ktorých robia problémy zadné zúbky, prvé sa prerežú bez problémov.

To isté je aj s prípravkami: Dentitox možno zapôsobí dočasne, ale nie je zázračným prípravkom. Homeopatiká nevyberajte len tak náhodne, treba vybrať taký prípravok, ktorý je určený na daný problém (na problém dieťatka).

Veľmi dôležité: pozorovanie! Pozoruj dieťa cez deň: ak slintá, hryzie svoje ruky, hračky, dudeľ, tak sa mu určite prerezávajú zúbky.  Môžu sa vynoriť aj vedľajšie príznaky (ufňukanosť, sliny rozleptajú jeho tvár, mierna hnačka, červený zadoček, červená tvár, atď. Tieto príznaky môžu poukázať na prerezávanie zúbkov, ale vždy iba spolu s niektorým z prvých príznakov!)

2. Spánok: Tu sa uplatňuje princíp „zvyk je veľkým pánom”. Dieťa nemá zmysel pre čas, nevie si zvyknúť na to, že uspávanie trvá iba 5 alebo 10 minút, ale naučí sa to, že akou metódou je uspávané – napr. ak sa s ním prechádzaš po izbe, ak mu dáš svoje prsia alebo ak ho trasieš v kočíku.

Z toho vzniká problém, že ako 2-3 mesačné zaspí ľahko za 5 minúť napr. na Tvojich rukách, zatiaľ čo ako 6 mesačné (zaujíma ho už okolie) tak už mu tých 5 minút nemusí stačiť. A ako rastie, tým viac trvá na tomto zvyku, namiesto toho, aby z toho vyrástlo (čo by si si priala Ty) a vtedy je už ťažké meniť.

Na začiatku 7-8 mesiaca ešte len skúša, čo sa stane, ak nezaspí. Zdanlivo sa búri proti spaniu alebo možno ešte nie je dosť unavené, na čo zvykne reagovať matka tým, že ho naďalej vytrvalo uspáva alebo začne experimentovať. To je pre neho veľmi zaujímavé, veď jeho námaha vyvolala nejakú reakciu, poteší sa a nabudúce sa o to zase pokúsi.

Vo veku 9-10 mesiacov už tak vytrvalo trvá na obvyklých zvykoch pri spaní, že ich už nedokážeš zmeniť. V tomto prípade úspech dosiahneš už len veľmi sofisticky, malými zmenami, za niekoľko týždňov.

To isté platí aj pri dennom spánku a budení sa v noci. Ak si už dieťa zvyklo, že vždy dostane pomoc, keď sa zobudí, tak keď sa zobudí bude vyžadovať to na čo si zvyklo. Problém nie je v tom, že sa zobudí, veď spací cyklus funguje tak, že v určitých intervaloch (u bábätiek je to asi po 45 minútach) sa dostaneme do bdelejších fáz a vtedy ak nás niečo vyruší, tak sa zobudíme a potom znova zaspíme. To čo môžeš urobiť je, že znížiš počet rušivých faktorov (napr. držíš ticho v dome, spustíš rolety v detskej izbe, ošetruješ prerezávanie zúbkov) a s tým môžnosť toho, aby sa v týchto bdelejších periódach zobudilo, respektíve, že ho naučíš spať samostane alebo znovu zaspať bez pomoci. Tieto dve možnosti fungujú iba spolu. Ak sa naučí samostatne spať, tak časom sa naučí aj znova zaspať. Podstatou je, aby si neexperimentovala, vyber si tú metódu, ktorá je Ti najmilšia a dodržiavaj to dôsledne! (a nepočúvaj iných, ktorí Ťa odhovárajú, navrhnú Ti niečo iné, ak si sa rozhodla, že čo je pre vás najlepšie, tak sa toho drž srdcom aj dušou!

3. Choroba: Choroba všetko prevráti na ruby, vtedy môže produkovať dieťa rôzne zaujímavé a nezvyčajné veci. Spí ináč, je ináč, je ufňukanejšie, atď. Aj my sme ústupčivejšie a veru po niekoľkých dňoch si dieťa môže zvyknúť na tieto nové pravidlá hry, a potom len zbadáš, že všetko robí úplne ináč ako pred tým.

Ak doteraz zaspávalo samo, prespalo celú noc, tak po chorobe sa môže stať, že sa to úplne zmení, pretože teraz viacej vyžaduje Tvoju blízkosť alebo si počas choroby zvykolo, že v noci dostane viac láskania.

Nezabudni ani na obdobie zotavovania sa! Je možné, že dieťa zdanlivo už nie je choré, ale po dňoch choroby ešte nevie zapadnúť do zvyčajného rytmu, ešte sa v noci zobudí. Nechcem, aby si mi zle rozumela, nehovorím to, že počas dní choroby nebuď láskavejšia, ako normálne! Ale, ak choroba ustúpi, tak pekne, pomaly sa vráťte do normálnych kolají. Najčastejšia chyba zvykla byť to, že sa držíme zvykom, ktoré sa vytvorili počas choroby a veríme, že „aj tak sa všetko napravý”. Ale vo väčšine prípadov sa nenapravý, lebo bábätko nevie, že čo je „poriadok”. Ty ho musíš jemne navigovať k starým zvykom.

4. Nový denný poriadok: Dieťa sa neustále vyvíja –mení sa. Postupne sa mení aj jeho denný režim v súvislostí tým, ako sa menia jeho nároky na spanie. Ako 2 mesačné zvyčajne spí ešte 4×60 minút cez deň, ako 3 mesačné spí už len trikrát, ako 6-8 mesačné prejde na spanie dvakrát cez deň. Okolo 10-14 mesiacov zvykne spať už len raz cez deň. Niedeky je ťažké odhadnúť, že kedy je čas na zmenu. Možno, že zbadáme len toľko, že zaspí čoraz ťažšie a spí menej. Vtedy sa oplatí vyskúšať, že čo sa stane, keď zostane hore o 1 – 1,5 hodinu dlhšie a ide do postieľky neskoršie, možno je tu čas na zmenu?

5. Strava: Je dobré vedieť, že dieťa sa stravuje podľa zvyčajného poriadku, ale aj ono môže mať individuálne nároky. Občas je smädné (ak je vzduch v dome suchý v období vykurovania, respektíve v lete v horúčavách) alebo prekonáva rastovú fázu, preto si pýta častejšie jesť. Nechuť do jedla môže spôsobiť zyčínajúca sa choroba alebo prerezávanie zúbkov, ale môže sa stať, že malé je natoľko zaneprázdnené, natoľko ho zaujíma okolie, že nemá čas na stravu a po niekoľkých kúskoch by sa už bežalo hrať. Dobrá spáva je, že deti majú dokonalé pudy, a preto jedia vždy toľko, koľko potrebujú.

V rodine, kde sú malé deti je isté len jedno: zmena.